COVID-19 a plnenie zmluvných záväzkov. Čo robiť, keď vám mimoriadne opatrenie neumožňuje plniť zmluvný záväzok?

Celosvetová pandémia ochorenia COVID-19 a opatrenia, ktoré na zabránenie šírenia koronavírusu prijímajú slovenské ako aj iné celosvetové úrady (vrátane núdzového stavu, či mimoriadne situácie), komplikujú či priamo znemožňujú plnenie niektorých zmluvných povinností.

Všeobecne platí, že zmluvy sa majú plniť (pacta sunt servanda) a to, že plnenie sa môže v niektorých prípadoch stáť obtiažnejším na tom spravidla nič nemení. Aktuálny vývoj však môže v niektorých situáciách prelomiť uvedené pravidlo tým, že založia tzv. podstatnú zmenu okolností. V niektorých prípadoch dokonca môže vzniknutá situácia dospieť až k automatickému zániku záväzkov zo zmluvy pre nemožnosť ich plnenia.

Na tieto situácie myslí tzv. klauzula rebus sic stantibus, ktorá znamená, že zmluva stráca záväznú silu, ak sa zmenia pomery existujúce pri jej uzavretí. Klauzula rebus sic stantibus nie je považovaná v právnej teórií za všeobecnú zásadu súkromného práva. Znamená to, že v zásade nemôžeme rátať s jej všeobecnou aplikáciou v situácií, kedy nastane nepredvídateľná zmena okolností, ktorá naruší rovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu v takom rozsahu, že splnenie zmluvných záväzkov môže viesť k nespravodlivosti.

Za podstatnú zmenu okolností alebo za podstatnú zmenu pomerov považuje právna teória aj prax situáciu, ktorá zakladá v právach a povinnostiach zmluvných strán zvlášť hrubý nepomer. Inými slovami, hodnota plnenia, ktorá bola zmluvnými stranami nastavená v čase uzatvárania zmluvy, sa vývojom situácie dostane v čase plnenia do výraznej nerovnováhy.

Medzi základné ustanovenia, kde sa uplatňuje klauzula rebus sic stantibus v záväzkových vzťahoch možno zaradiť úpravu zmluvy o budúcej zmluve (v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku), právnu úpravu zániku záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia (ust. § 352 Obchodného zákonníka) a právnu úpravu zániku záväzku odstúpením v dôsledku zmarenia účelu zmluvy (ust. § 356 Obchodného zákonníka).

Ustanovenie § 356 Obchodného zákonníka upravuje práve takúto výnimočnú situáciu, keď môže dôjsť k zániku záväzku zmarením účelu zmluvy, čím prelamuje inak rešpektovaná zásada, že zmluvy sa musia plniť. Zákon však v týchto požaduje, aby boli splnené minimálne nasledovné predpoklady:

  • musí dôjsť k zmareniu základného účelu zmluvy, t.j. takého účelu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bez jeho existencie by strana zmluvu neuzavrela, pričom nie je rozhodujúce, o ktorú zmluvnú stranu ide,
  • základný účel zmluvy musí byť v tejto zmluve výslovne vyjadrený,
  • k zmareniu základného účelu zmluvy musí dôjsť v dôsledku podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo až po uzatvorení zmluvy.

Za podstatnú zmenu okolností Obchodný zákonník nepovažuje zmenu majetkových pomerov niektorej strany (napríklad nedostatok finančných prostriedkov) a ani zmenu hospodárskej alebo trhovej situácie. Tieto sú vylúčené z ich možného ponímania ako podstatnej zmeny okolností.

Konkrétnu situáciu bude vždy nevyhnutné posudzovať individuálne s prihliadnutím na ustanovenia príslušnej zmluvy, obchodných podmienok a tiež k očakávaniam zmluvných strán, ktoré mali v čase uzatvárania zmluvy.

V nadväznosti na vydané opatrenia je možné, že sa v špecifických prípadoch stane plnenie zmluvného záväzku nemožným. Napríklad preto, že by došlo k porušeniu zákona. Tieto situácie sú upravené v ust. § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka a v ust. § 352 a nasl. Obchodného zákonníka). Ak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov zániku záväzku, tak záväzok zaniká automaticky priamo zo zákona a otvára sa tak možnosť požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia po druhej zmluvnej strane základnou povinnosťou. Môže sa tiež stať, že kvôli opatreniam v súvislosti s epidémiou COVID-19 nebudete môcť plniť svoje povinnosti zo zmluvy a druhá strana bude požadovať náhradu škody. V takom prípade je možné v obchodnoprávnych vzťahoch pre niektoré prípady využiť ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa môžete povinnosti na náhradu škody zbaviť, pokiaľ preukážete, že porušenie povinností zo zmluvy bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Čo sa týka zodpovednosti za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa zbavenie zodpovednosti vyvinením, keď sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom. Napríklad, keď sa zodpovednosti,  ten kto ju spôsobil, zbaví tak, že preukáže, že táto škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Podľa nášho názoru je súčasná pandémia a s ňou súvisiace reštriktívne nepochybne takouto prekážkou.

Ďalšie články

Napíšte svoju reakciu