Právna ochrana softvéru

Prvopočiatky ochrany softvéru siahajú do 70. rokov minulého storočia, keď Svetová organizácia duševného vlastníctva zareagovala na vývoj v oblasti informačných technológií priznaním statusu a ochrany počítačovým programom ako u diel literárnych a tým aj ich podriadením Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z roku 1886.

Náš súčasný autorský zákon aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24 /ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov ustanovuje, že počítačový program je chránený obdobne ako dielo literárne. V zmysle slovenského autorského zákona sa počítačovým programom rozumie súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, pričom požíva ochranu poskytnutú autorským zákonom, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, však nie sú chránené podľa autorského zákona.

Autorské právo chráni ako počítačový program ako celok, tak aj jeho funkčné časti softvéru. Funkčnosť nemusí byť nutne samostatná, ale aj v spojení s inou časťou, hoci samostatná časť funkčná nie je.

Medzinárodná, európska ako aj naša právna úprava predpokladá  splnenie nasledujúcich podmienok ochrany softvéru:

Pôvodnosť alebo originalita softvéru

Softvér by mal byť výsledkom vlastnej duševnej činnosti autora – programátora. Každopádne dnešné softvérové ​​inžinierstvo využíva často k tvorbe zdrojového kódu softvérové nástroje a často je funkcionalita softvéru vyvíjaná tiež na základe koncepčných materiálov spracovaných samotnou IT firmou alebo objednávateľom. Podstatné je, aby nedošlo ku kopírovaniu zdrojových kódov cudzieho, niekým iným vyvinutého, softvéru. Smernica 2009/24 /ES ako aj autorský zákon, považuje za autorské dielo tiež prípravný – koncepčný materiál (v autorskom zákone podkladový materiál), ak je spôsobilý na vytvorenie funkčného počítačového programu. Treba však podotknúť, že autor prípravného – koncepčného materiálu nebude z hľadiska autorského zákona spoluautorom softvéru. Koncepčné materiály budú vo väčšine prípadov požívať ochranu aj ako obchodné tajomstvo v zmysle Obchodného zákonníka.

Objektívna vnímateľnosť alebo existencia softvéru

Objektívna vnímateľnosť softvéru znamená existenciu softvéru v akejkoľvek forme, a to či už vo forme zdrojového alebo strojového kódu, v papierovej alebo elektronickej podobe.

Rozhodným okamihom vzniku právnej ochrany v priebehu vývoja softvéru je okamih, kedy programátor v programovacom jazyku vytvorí zdrojový kód funkčných častí programu. V tomto momente vznikajú autorovi – programátorovi autorské práva, resp. jeho zamestnávateľovi právo ich výkonu. Veľmi zaujímavé je záver Európskeho súdneho dvora v rozsudku C 393/09 z 22. decembra 2010, kde konštatoval, že akákoľvek forma vyjadrenia počítačového programu musí byť chránená od okamihu, keď by jej rozmnoženie spôsobilo rozmnoženie samotného počítačového programu a umožnilo by tak počítaču, aby plnil svoju funkciu. Zároveň je dôležité poznamenať, že grafické užívateľské rozhranie (GUI) nie je chránené ako počítačový program. Je teda nutné, aby bol počítačový program schopný rozmnoženia, čo je možné iba vo forme zdrojového alebo strojového kódu. Právne predpisy z ochrany vylučujú tiež myšlienky a princípy, na ktorých je založený akýkoľvek prvok počítačového programu. Nápad nového softvéru či princípov jeho fungovania nepožíva právnu ochranu.

Ďalšie články

Napíšte svoju reakciu